Tak, čo to teda znamená milovať samých seba? Viete to? Poznáte prvé pravidlo?
"Poznať sám seba" (zo sály)
Nu, poznať seba. Aby sme pochopili, čo znamená milovať samých seba, je potrebné najprv pochopiť, kto som ja. A ak hovoríte poznať sám seba, znamená to, že ja som vedomie, ale ak ja som duša, tak milovať sám seba je v prvom rade starostlivosť o svoju dušu a nebáť sa svojich prianí. Ak vaše želanie nikoho neobmedzuje, tak sa za neho nemusíte hanbiť. Inými slovami, je potrebné žiť mottom: Ja chcem. A my žijeme mottom: Ja musím. Zvykli sme si potláčať svoje pocity. Zvykli sme si byť neuprimnými. Zvykli sme si jesť bez pôžitku z jedla a prijímame potravu bohatú na vitamíny, živiny, minerály, stravujeme sa teda hlavou. Viete, prečo všetci majú radi obdobie dovoleniek? Je to preto, že človek robí to, čo chce a nie to, čo musí. Človek vždy vnútri seba vie, čo chce. Človek chce lásku a jednotu s Bohom. A ak sa človek stará o svoju dušu a má lásku, vieru a mravnosť, tak uskutočňuje svoje priania bez problémov, pretože sú jeho priania harmonické. Ale ak je človek otrokom svojich inštinktov, tak je potreba jeho priania a túžby kontrolovať, obmedzovať a krotiť. Svätý Augustín hovoril: "Miluj Boha a rob všetko, čo chceš." Existuje taký vtip: Jednému človeku hovoria: "Jedz, to je zdravé." On ale hovorí: "Ja nechcem." "Ale zjedz to, tento pokrm je veľmi vzácny a drahý. "Ale on hovorí:" Nechcem! "a dostane odpoveď:" Ty si úplne ako zviera, keď chceš, tak ješ, keď nechceš, tak neješ. "Takže keď si zvykneme žiť hlavou, vždy budeme potláčať svoje pocity, svoju úprimnosť a budeme buď arogantní, alebo zakomplexovaní. Ten, kto žije dušou, ten sa nebojí svojich citov a pocitov. Prosí a dostane to, on chce a dosahuje toho, on verí a dostáva. Naše pocity majú božskú podstatu, takže sa ich báť nemusíme. Potrebujeme ich niekedy krotiť, niekedy korigovať, ale nemali by sme ich potláčať. Preto keď sa naučíte milovať sami seba a nebudete sa hanbiť za svoje pocity, potom hanblivosť postupne zmizne. A ak máte želanie pomôcť druhým, tak prečo by ste sa za to mali hanbiť?
Jedna žena - hudobníčka, ktorá vystupovala na pódiu, mi povedala: "Keď mám ísť pred publikum, tak mám obrovský strach a neviem, ako ho prekonať." Vysvetlil som jej: "Vy ste závislá na publiku, preto sa bojíte, že stratíte jeho záujem. Publikum je pre vás cieľom. Ale musíte mať iný cieľ. Publikum je iba prostriedkom, vaším cieľom musí byť pocítiť lásku, urobiť publikum šťastným a vtedy začnete vydávať energiu a prestanete byť závislá na publiku a strach zmizne. Preto sa bojí ten, kto nevie vydávať energiu. A strach znamená prerušenie energie. Preto povedzme, že umenie umožňuje prekonávať strach a starostlivosť o druhého znamená aj prekonanie strachu, modlitba a prijatie Božej vôle tiež premáha strach..
