Potláčate i ďalšie prirodzené vlastnosti ľudskej povahy. Bránite ľuďom, aby hovorili pravdu, hoci je to úplne prirodzené. Učíte ľudí, aby nedôverovali vesmíru, hoci taká dôvera je úplne prirodzená. Nechcete, aby sa ľudia radovali, spievali a tancovali, hoci každá kosť vo vašom tele chce vybuchnúť radosťou z toho, čím ste! To všetko robíte, pretože sa bojíte, že by ste mohli zraniť seba alebo druhých, keby ste dali voľný priechod svojim prirodzeným tendenciám. Bojíte sa, pretože veríte, že človek je od prírody zlý. Domnievate sa, že ste sa narodili "v hriechu", a veríte že vaša povaha je od prírody zlá. To je najdôležitejšie predstava, ktorú ste si o sebe kedy utvorili a ktorú sa snažíte realizovať. Pretože nechcete byť zlí, snažíte sa byť za každú cenu dobrí. Život vám ukázal, že sa v tomto smere nemýlite, a preto ste túto predstavu prijali. Tak to jednoducho je, hovoríte, a pretože to neustále opakujete, nakoniec to tak naozaj je. Kým nezmeníte svoju predstavu o tom, čím ste ako ľudia, nikdy nebudete schopní naozajstnej lásky, lebo neviete milovať ani sami seba. Ak chcete naozaj milovať druhé, musíte sa najskôr naučiť milovať sami seba. A to sa nenaučíte, kým budete veriť, že ste sa narodili v hriechu a že ste od prírody zlí. Táto otázka - aká je povaha človeka - je dnes najdôležitejšou otázkou, pred ktorou ľudstvo stojí. Veríte, že človek je od prírody nedôveryhodný a zlý, potom vytvárate spoločnosť, ktorá na základe tohto názoru prijíma represívne zákony a nariadenia. Veríte, že človek je od prírody dôveryhodný a dobrý, vytvárate spoločnosť, v ktorej nie je potrebné represívnych zákonov a nariadení. Spoločnosť založená na nedôvere obmedzuje slobodu, kdežto spoločnosť založená na dôvere slobodu posilňuje. Boh je milujúci, pretože je slobodný. Byť slobodný znamená byť radostný, pretože sloboda dáva priestor radostnému životu. Sloboda je prirodzenosťou Boha. Je tiež prirodzenosťou ľudskej duše. Ak nie ste slobodní, nemôžete byť radostní - a nemôžete naozaj milovať.
